O ateistovi a medveďovi
Jedného dňa kráčal ateista po lese v Tatrách a obdivoval všetko, čo evolúcia vytvorila.
„Aké majestátne stromy! Aká mohutná rieka! Aké nádherné zvieratá!“, hovoril si pre seba. Ako tak kráčal popri rieke, začul nejaký šum v kríkoch za sebou. Otočil sa a uvidel takmer 4-metrového hnedého medveďa, ktorý sa chystal na neho vybehnúť. Ateista začal utekať ako vládal dolu cestičkou. Ponad plecia sa obzrel za seba a videl, že medveď sa k nemu rýchlo približuje. Začal utekať ešte rýchlejšie, ako sa len dalo, až mu do očí vyrazili slzy. Obzrel sa znovu a medveď bol zas o niečo bližšie. Srdce mu búšilo ako zvon, keď sa snažil bežať ešte rýchlejšie. Ba ešte, nanešťastie, zakopol a spadol na zem. Keď sa pokúšal postaviť znovu na nohy, uvidel medveďa ako stojí celkom blízko nad ním, ľavú labu vystiera na neho a pravou sa ho chystá udrieť.
„Ó, môj Bože!…“
Čas sa zastavil…. Medveď stuhol… Les utíchol… Dokonca rieka prestala tiecť… Žiarivé svetlo osvietilo človeka a zhora zaznel hromový hlas:
„POPIERAŠ MOJU EXISTENCIU PO CELÉ TIE ROKY, UČÍŠ INÝCH, ŽE JA NEEXISTUJEM A DOKONCA PRIPISUJEŠ STVORENSTVO NEJAKEJ NÁHODNEJ VESMÍRNEJ NEHODE! SKUTOČNE TERAZ OČAKÁVAŠ, ABY SOM TI POMOHOL Z TEJTO NEPRÍJEMNEJ SITUÁCIE? MÁM ŤA TERAZ NAOZAJ POVAŽOVAŤ ZA VERIACEHO?“
Tak ťažko, ako sa ateista cítil, zdvihol svoj zrak priamo do žiarivého svetla a povedal:
„Bolo by pokrytecké, keby som žiadal, aby si ma teraz zaradil medzi kresťanov po všetkých tých rokoch. Ale snáď by si mohol urobiť kresťanom aspoň toho medveďa…?“
„TAK DOBRE“, povedal Boh.
Svetlo zmizlo… Rieka začala tiecť… Šum lesa zas bolo počuť… A medveď, ako tam stál, pokľakol na svoje kolená, spojil svoje laby dohromady, sklonil hlavu a povedal:
„Pane, ďakujem Ti za toto jedlo, ktoré si mi pripravil.“…
O výťahu
Rodinka z Trebišova je prvýkrát v nákupnom centre. Zatiaľ čo si mamina prezerá šaty, stojí otecko so synom vyjavene pred delenými kovovými dverami, ktoré sa ako zázrakom otvoria a za nimi sa objaví malý priestor (to je samozrejme výťah).
Syn sa pýta: „Oci, čo to je?“
A otec odpovie: „Synku, niečo také som v živote nevidel!“
Vtom prikrivká malá staršia dáma s pokrivenou tvárou a hrbom, ktorý by sa hodil k čarodejnici, a nastúpi do výťahu. Dvere sa zavrú a otec so synom pozorujú svetielka vedľa dverí, ako sa postupne rozsvecujú: 2-3-4-5-4-3-2. Vtom sa dvere otvoria a z výťahu vystúpi fantasticky vyzerajúca blondína.
Otec sa otočí na syna a hovorí: „Priveď rýchlo mamu!“
O Mníške stopárke
Ide chlapík autom a stopuje ho mníška, tak ju vezme. Po chvíli mníška hovorí:
„Vám vodičom je dobre, vezmete mladú stopárku, zahnete do lesa a tam ju pomilujete.“
Chlapík zahne do lesa, zastaví a mníška kričí:
„Pomiluj ma, pomiluj, ale len cez zadoček, aby sa pánbožko nehneval.“
Stane sa … O chvíľu … Mníška zase hovorí:
„Vám vodičom je dobre, vezmete mladú stopárku, zahnete do lesa a tam ju
pomilujete.“
Chlapík zahne do lesa, zastaví a mníška kričí:
„Pomiluj ma, pomiluj, ale len cez zadoček, aby sa pánbožko nehneval.“
Stane sa … O chvíľu … Mníška zase hovorí:
„Vám vodičom je dobre, vezmete mladú stopárku, zahnete do lesa a tam ju
pomilujete. Ale čo my, chudáci homosexuáli, my si musíme vymýšľať stále nové a nové fígle na vás …“
Tu to ešte len začína! Pokračuj na ďalšiu stranu >>>
