V sérii portrétov „Leaving and Waving“, ktorá slúži aj ako rodinný album, Deanna Dikeman ukazuje takmer tri desaťročia týchto fotografií v pôsobivej chronológií. (V roku 2009 vydala časť série ako knihu s názvom „27 Good-byes.“) Každý obrázok ukazuje krásnu lojalitu k tradícii jej rodičov.
„Počas 27 rokov som si pri odchode od rodičov z ich domu v Sioux City, Iowa, vždy urobila fotografiu. Začalo to v roku 1991 rýchlym „momentkovým“ záberom a pokračovala som vo fotení pri každom ďalšom odchode. Nikdy som nemala v pláne vytvoriť takúto sériu. Tieto fotografie som robila ako spôsob, ako sa vyrovnať so smútkom z lúčenia. Postupne sa to stalo našim rozlúčkovým rituálom.
V roku 2009 som urobil fotografiu, na ktorej už otec nebol. Zomrel pár dní po oslave svojich 91. narodenín. Moja mama mi pri odchode naďalej mávala. S každým ďalším odchodom jej tvár pôsobila smutnejšie. V roku 2017 sa musela mama presťahovať do opatrovateľského zariadenia. Po niekoľkých mesiacoch som ešte fotografovala naše rozlúčky z dverí jej bytu.
V októbri 2017 zomrela. Po jej pohrebe som pri odchode urobila ešte jednu poslednú fotografiu – prázdneho príjazdového chodníka.
Prvýkrát v živote mi nikto nezamával.“
