Pestovanie burgerov a steakov z kultivovaných buniek bolo považované za budúcnosť mäsového priemyslu, ale nové štúdie naznačujú, že hromadná produkcia mäsa pestovaného v laboratóriu pomocou súčasných technológií by mohla byť pre životné prostredie oveľa škodlivejšia ako skutočné hovädzie mäso. V súčasnosti sa mäso na báze živočíšnych buniek produkuje iba vo veľmi malom rozsahu a aj to so stratou. Avšak so zvýšením produkcie by mohlo uvoľniť až 25-krát viac emisií než globálny hovädzí priemysel.
Hoci je pravda, že mäso vyprodukované v laboratóriu odstraňuje potreby na pôdu, vodu a antibiotiká pri chove dobytka, výskumníci vysvetľujú, že veľká časť záujmu o kultivované mäso bola poháňaná nepresnými analýzami uhlíkových emisií. Napríklad, často citovaná štúdia odhadovala uhlíkové emisie produkcie mäsa v laboratóriu pomocou hydrolyzátu cyanobaktérií ako surovín pre bunky. Autori tejto najnovšej analýzy vysvetľujú, že “toto nie je technológia ani surovina, ktorá sa v súčasnosti používa na proliferáciu živočíšnych buniek, ani nie je v blízkej budúcnosti realizovateľná.”
“Pestovanie živočíšnych buniek sa tradične vykonáva s komponentmi rastového média, ktoré boli rafinované na odstránenie/redukciu endotoxínu,” píšu autori štúdie. “Použitie týchto metód rafinácie významne prispieva k ekonomickým a environmentálnym nákladom spojených s farmaceutickými produktmi, pretože sú energeticky a materiálovo náročné.”
Za predpokladu pokračujúceho používania vysoko rafinovaných rastových médií odhadujú výskumníci, že každý kilogram takto vyprodukovaného mäsa ďalej produkuje 246 až 1 508 kilogramov emisií oxidu uhličitého. Na základe týchto čísel vypočítavajú, že globálna záťaž kultivovaného mäsa by bola 4 až 25-krát vyššia ako u maloobchodného hovädzieho mäsa.
Ak sa problém energeticky náročného čistenia rastového média nevyrieši, umelo vytvorené mäso tak bude len ďalšou neefektívnou ekologickou záťažou.
